Symboly obce

Symboly obce

Vlajka, erb a pečať

Erb, pečať a vlajka obce, predstavujú trojicu základných symbolov obce Prochot. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ktoré treba v každom prípade rešpektovať, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Prochot. Treba si tiež uvedomiť, že svojimi symbolmi sa obec prezentuje aj mimo obce, ba mimo hranice republiky. Pritom používanie erbov je celoeurópskou záležitosťou a prípadné heraldické nedostatky zistí každý heraldik, bez ohľadu na to, z ktorého štátu pochádza.

Je zrejmé, že obec Prochot v minulosti svoj erb nemala. Nepotrebovala ho totiž. Vlastné erby v minulosti mali a skutočne používali spravidla iba veľké mestá, ktoré mali vlastné vojenské posádky. Až neskôr, keď sa používanie erbov stalo všeobecne rozšíreným javom, tvorili si vlastné erby aj menšie mestečká, ktoré sa nimi prezentovali najmä vo vlastných pečatiach. Obce, i keď spravidla používali vlastné pečate, symboly v nich nebývali vložené do heraldického štítu, a mnohé ani svojim obsahom nepredstavovali vhodné východisko na tvorbu obecného erbu. Aj obec Prochot používala v minulosti svoju pečať. Bola oválna o priemeru 18 x 21. V strede pečatného poľa vidno veľmi štylizovaný pluh a prekrížené hrable s kosou. Text PROCHOT je písaný polokurzívou a situovaný je nad obecný symbol.

Vlajka obce Prochot

História obce Prochot dosiaľ nie je primerane spracovaná. I keď nie je našim cieľom zaoberať sa podrobne minulosťou obce, nemôžeme sa tomuto problému celkom vyhnúť, pretože bez neho nemožno vyriešiť ani otázku vzniku obecného symbolu obce. Ako najstaršia písomná zmienka i stredovekej obci Prochot sa v historickej literatúre uvádza rok 1414, kedy vystupuje pod názvom PREHOTHA. Iste však nejde o rok založenie obce, ale iba o rok najstaršej zachovanej písomnej zmienky o obci, pričom je jasné, že množstvo, ba väčšina dokumentov sa v minulosti zničila. Patrila do komplexu majetku šašovského hradného panstva, v severnom Tekove. O starobylosti obce svedčí aj existencia stredovekého gotického kostola, zasväteného evanjelistovi Matúšovi. Z kostola sa však zachoval v podstate iba gotický zvon z r. 1443 s minuskuným nápisom. O existencii gotického kostola sa zmieňujú viaceré historické publikácie a je isté, že vlastný kostol v 15. stor. nemali všetky, ale iba rozvinuté stredoveké obce. Na konci 18. stor., v r. 1792 bol kostol nahradený barokovo klasicistickým novým kostolom.

V 16. stor. patrila obec začas do panstva Revište, potom opäť do šašovského panstva, v 17. stor. banskej komore. Na začiatku 17. stor. mala 36 domov, na začiatku 18. stor. tu bývalo 27 daňovníkov a v obci mlel jeden mlyn. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a chovom dobytka. Považovali sme za potrebné v krátkosti pripomenúť históriu obec Prochot, aby sme mohli lepšie pochopiť otázku obecného symbolu. Na základe povedaného môžeme konštatovať, že obec si zvolila za svoj symbol pracovné náradie charakterizujúce prevažné zamestnanie je obyvateľov. O inej interpretácii a hlbšej symbolike obsahovej náplne pečatného symbolu našej obce sa ešte zmienime. Je vždy výhodné, ak pri tvorbe erbu môžeme vychádzať z historického, i keď ešte predheraldického pečatného symbolu obce. Dôvodov je jednak jeho starobylosť, najlepšie vystihujúca historickosť obce a jednak jeho jedinečnosť (zobrazenie celého pluhu, nezvyklá kompozícia, pri ktorej sa krížia za hlavnou figúrou ďalšie nástroje) – to všetko zaručuje jedinečnosť, heraldickosť a identifikačnú schopnosť erbu obce Prochot.

Pristúpme teraz k analýze symboliky historického pečatného symbolu obce Prochot. Ako sme už naznačili, možno tu rozlíšiť niekoľko významných vrstiev. Na symbol možno predovšetkým hľadieť ako na celkom jednoducho zobrazené pracovné náradie, upozorňuje na poľnohospodárstvo. Je možné, že ho niekdajší obyvatelia obce Prochot považovali za natoľko významné, že si za obecnú symboliku zvolili práve pluh, kosu a hrable. Podľa tejto interpretácie, by teda išlo o tzv. zamestnanecký motív, ktorý by bol na rovnakej úrovni, ako sú napríklad skrížené banícke kladivká s erboch banských miest, sekery a píly v erboch drevorubačských obcí, či rybárske siete v erboch obcí pri vodných tokoch.

Symbol pluhu, kosy a hrabiel však môže mať aj inú, hlbšiu symboliku. Veď spojenie týchto motívov vyjadruje začiatok a koniec jedného cyklu poľnohospodárskych prác, orbu a žatvu, zber plodov tejto orby, prácu a plody práce. V prenesenom zmysle však ide nielen o vyjadrenie rytmu prác, ale aj vyjadrenie rytmu života, pulzovania času, ročný cyklus, jar a jeseň. Aké pozoruhodné a plné zvláštnej symboliky môže byť jednoduché spojenie bežných pracovných nástrojov spojených s orbou a žatvou. Celá kompozícia znamenia akoby hovorila, že bez orby niet žatvy, bez práce, niet odmeny.

Osobitne však púta na seba pozornosť znamenie pluhu vo svetle Písma. Stačí si uvedomiť, že pluhové radlice sa tu v symbolickej podobe spomínajú na niekoľkých miestach a to najmä od proroka Izaiáša v jeho vízii mesiášskej ríše Pokoja, ktorú popisuje slovami:

„ On bude súdiť medzi národmi,

vynášať výrok mnohým kmeňom.

Prekujú svoje meče na pluhoví radlice

a svoje oštepy na vinárske nože,

národ nepozdvihne proti národu meč

a už sa nebudú učiť vojne.“

(Iste, môžeme pripustiť, že je to náhoda, že v erbe Prochot vidíme práve pluhové radlice – pluh. Nemôžeme však vylúčiť, že v uplynulých storočiach v dobe vojen, násilností a plienenia si obyvatelia obce Prochot vložili do svojho znaku symbol vytúženého pokoja a mieru vonkajšieho i toho vnútorného. Je to symbol, ktorý nás hlboko oslovuje i dnes. Vzhľadom na jedinečnosť historického symbolu obce Prochot je vhodné a potrebné jeho obsah zachovať i v obecnom erbe. Platí to tak pre podobu pluhu, ako aj jedinečne situované hrable a kosu. Žiada sa poznamenať, že motív pluhu je heraldicky veľmi zaujímavým symbolom, ktorý nachádzame vo viacerých erboch, tak obecných, ako aj rodových. Dokumentovať to možno napríklad zlatým pluhom v rodovom erbe Zenthejovcov. Podobne motív kosy vidno nielen v obecnej, ale aj rodovej heraldike.

Heraldicky správny erb obce Prochot teda obsahuje v štíte za pluhom skrížené hrable a kosu. Figúry majú byť celé zlaté, so striebornými kovovými časťami, čo je plne v súlade s heraldickými pravidlami erbovej tvorby. Štítové pole je modré. V zmysle heraldických zvyklostí na erb hľadíme z pozície nositeľa, preto hovoríme o pluhu, smerujúcom doľava. Kompozícia je prevzatá z historickej pečate, upravené tak, aby bola v súlade s požiadavkou heraldicky, týkajúcou sa vyplnenia celej plochy štítu. Hrable a kosa sú situované za pluhom, aby nenarúšali jeho štylizáciu.

Erb obce Prochot má túto podobu:
V modrom štíte doľava otočený zlatý pluh so striebornými radlicami, za ním prekrížené zlaté hrable a strieborná kosa so zlatou rukoväťou. V zmysle heraldických zvyklostí možno zlatú farbu nahradiť žltou, striebornú bielou. Pri čierno-bielom vyjadrení farieb možno aplikovať heraldicky šrafúru tak, že modrú vyjadríme vodorovným šrafovaním, zlatú jemným bodkovaním a strieborná ostane voľná.

Erb obce Prochot

Vlajka obce Prochot pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov modrého (2/9), žltého (1/9), bieleho (1/9), žltého (1/9), bieleho (1/9), žltého (1/9) a modrého (2/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, presahujúcimi do tretiny listu vlajky. Pečať obce Prochot je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PROCHOT. Pečať má priemer 35 mm. Erb pečať a vlajka predstavujú trojicu najvýznamnejších obecných symbolov od ktorých možno odvodiť ďalšie. Zástava obce Prochot na rovnakú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nemusí byť vždy 2:3, zástava môže byť aj dlhšia. Navyše je zástava, na rozdiel od vlajky, vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom, spolu s ktorým sa vyťahuje na stožiar (ak ide o koruhvu).

Koruhva obce Prochot je v podstate zvislou zástavou, ktorá je pripojená ku kratšiemu priečnemu rahnu a vztyčuje sa na stožiar. Krátka zástava obce Prochot predstavuje obdĺžnik, dlhšou stranou pripojený k žrdi. Používa sa najmä pri hromadnej vlajkovej výzdobe obce. Znaková zástava obce Prochot má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške štítu a šírka zase šírke štítu. Je na nej erbové znamenie rozvinuté do celej plochy zástavy (bez štítu). Kombinovaná, alebo tiež „veľká“ koruhva predstavuje spojenie znakovej zástavy s koruhvou, pričom sa znaková zástava pridáva do hornej časti koruhvy.

Štandarda starostu obce Prochot sa podobá znakovej zástave, obohatená je však o lem v obecných farbách. Odlišuje sa tiež tým, že kým znaková zástava sa zhotovuje v mnohých vyhotoveniach, štandarda jestvuje len v jednom. Rozdiel je tiež vo funkcii, pretože štandarda už nie je symbolom obce, ale symbolom starostu, jeho insígniou, označením jeho úradu. Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky s obecným symbolom, pričom stred ostáva nezmenený, mení sa iba kruhopis, ktorý môže znieť .PROCHOT.STAROSTA., .PROCHOT.OBECNÝ ÚRAD., PROCHOT.OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO.